Ako sa vyhnúť černeniu vŕbového prútia?

Niekedy si hotové vŕbové výrobky žijú „svojím vlastným životom“. Takúto skúsenosť mala i kamoška košikárka Karolína. Na jar si odo mňa kúpila odrezky na výsadbu základného prútnika, ktoré sa jej pekne ujali.

 

Úroda už v prvom roku bola taká pekná, že si z nej mohla upliesť prvé košíky.

 

Košíky z vŕby Nigricans po vysušení ostali krásne čierne. Ale aj oranžový košík z citrónky chcel zmeniť farbu do čierna, len sa mu to podarilo takým spôsobom, že sa z neho stala škaredo fľakato čierna nádoba, viď obrázok nižšie.

 

Čo s tým?

Karolína s takouto zmenou nebola spokojná a ozvala sa mi:

Urobila som kôš komplet z Citrónky. Prútie bolo OK. Nelámavé. Výborne a rýchlo sa robilo. Pár dní, ani nie týždeň od upletenia, kôš začal černieť.

Je to prirodzená vlastnosť tohto prútia, alebo je niekde chyba? Skladujem ho v pivnici a tam je prútie bez zmeny. Nemáš nejakú skúsenosť, alebo postreh od iného košikára?  

Na to som jej odpísal:

Citrónka toto robieva keď je dlhšie skladovaná a keď sa vysilí tak, že už nevládze odolávať ochoreniam kôry, ktoré sa spúšťajú, keď ju umiestnime do teplého prostredia. Najviac je na to náchylná v pomliaždených miestach, ktoré v prútí pri pletení vždy vzniknú, a keď potom také prútie alebo upletený košík pobýva v teple a prípadne ešte i vlhku. V podstate ide o biologické procesy, ktoré nastanú v porušených miestach kôry. Tam je prirodzená imunita voči hubám a hnilobe narušená pomliaždením. Citrónka je na to citlivejšia ako iné vŕby – podľa mojich skúseností asi najcitlivejšia.

Mne sa to stáva ešte aj so Zlatolíčom keď ho vozím v aute hore dole na predjarné kurzy. Prútie rôzne zväzujem, rozväzujem, stláčam, hádžem, nakladám, vykladám… a keď je veľa času v aute ktoré sa jarným slnkom prehreje a prútie sa na hromade aj parí tak to černie. „Uvláčené“ prútie Citrónky aj Zlatolíča mi toto robí, ale mám hotové výrobky, aj z Citrónky, kde černenie nenastalo.

Riešením tohto problému by mohli byť tieto veci:

• Nechať čerstvé nepoškodené prútie v chlade trochu obschnúť, ale nie vyschnúť, a až potom z neho pliesť. Pomohlo by to aj pevnosti košíka – nezoschol by tak. Obsušené prútie, keď sa pomliaždi, už tak neštartuje biologické procesy.
• Dať hotový výrobok hneď niekde do väčšieo tepla, napríklad nad pec či radiátor, kde by sa veľmi rýchlo vysušil – že by tie biologické procesy nestihli prúty pošpatiť.
• Dať hotový výrobok uschnúť do sucha a chladu. Ešte lepšie by bolo ho dať do mrazu, ako máme teraz, lebo ten vysušuje a plesniam, hubám, hnilobe nepraje.

Na to mi Karolína napísala:

Teraz mi ale vychádza otázka: Koľko je to času „nechať trochu obschnút“? Rezala som prútie koncom novembra a vo februári som z neho plietla. Takže tri mesiace je asi málo.

Na to som jej moju odpoveď upresnil:

Ak bolo uskladnené tak, že obschnúť nemohlo (na mokrej zemi, vo vlhkej pivnici, vonku vo veľkom chlade, trvalo umiestnené v tieni, prikryté že sa tam udržiavala vlhkosť), tak je aj po troch mesiacoch ako čerstvé. Ide o to, že čerstvé prútie má zhruba 47-51% vody. Obschnúť by mohlo znamenať, nechať tak 30% tejto vody odpariť a ešte stále by mohlo byť prútie ohybné. Ako je obschnuté by sa dalo zistiť vážením na začiatku a potom na konci skladovania. Ja napríklad viem ako veľmi mi prútie obschlo aj podľa toho, ako veľmi sa uvoľnil špagát, ktorým som mal viazanicu na začiatku natesno zviazanú. Akurátne obschnuté prútie na pletenie je vtedy, keď sa na jeho kôre objavia vrásky.

Mal som teraz pár dní prútie na týchto mrazoch položené na terase, na suchom podklade prikryté plachtou a takéto mrazy aj okolo –17 až –20°C  doslova vyťahajú z prútia vodu. Cítil som že prútie je mrazmi fest obsušené, ale plietlo sa s ním stále dobre, možno i lepšie ako s mokrým a výsledok bude pevnejší.

 

Iné situácie keď vŕba mení farby

K černeniu dochádza i pri namáčaní niektorých odrôd suchého prútia, zvlášť druhu Purpurea. Zvykne pri tom meniť farbu, ale ako hovoria niektorí košikári, ktorí chodia so svojimi výrobkami na trh, často sa „škaredé výrobky“ vyrobené z tohto prútia predajú ako prvé, lebo ľuďom, ktorí sú už z dokonalých, akoby strojom robených košíkov, unavení sa ich nezvyčajný „raw“ vzhľad páči.

Ako narábať so suchým prútím a ako ho namáčať sa podrobne dozviete v publikácii zo stretnutia košikárov v Košariskách.

Ak máte záujem si vysadiť vlastný prútnik ako Karolína a potrebujete výsadbové odrezky kvalitných košikárskych odrôd, choďte na stránku s ponukou mojich košikárskych vŕb.

---

Ak máte s černením alebo namáčaním prútia vlastné skúsenosti, alebo by ste ma chceli opraviť či doplniť, môžete reagovať dolu v diskusii. Treba zadať svoje krstné meno a email, čo je ochrana proti spamerom, ktorí takéto diskusie zneužívajú, ale nebojte sa, Váš email sa v diskusii nezobrazí, ukladá sa iba v systéme. Ak chcete môžete uviesť i svoj web – ja ho uvidím a môžem pozrieť, ale ostatným sa nezobrazí.

Tí čo im táto verejná forma diskusie na blogu nevyhovuje, mi môžu napísať cez kontaktný formulár.

---

Toto je jeden z článkov, ktoré zverejňujem pre svoju košikársku komunitu, ale inak nie sú dostupné. Ak ste sa sem dostali iba náhodne a chceli by ste dostávať všetky moje články, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií. Budú Vám chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Peter Juriga

juriga@g-studio.sk