Košikársky festival v Poľsku

Česko-Slovenská cesta na festival v Poľsku

Pred nejakým časom som zorganizoval Česko-Slovenskú cestu do Poľska na košikársky festival v Nowom Tomysli. Nazbieralo sa 8 statočných, ktorí išli dvomi autami a asi 4-5 ďalších ľudí tam prišlo samostatne.

Môj pobyt tam bol zameraný hlavne na rozhovory s košikármi, zisťovanie zaujímavostí, fotenie a dokonca aj pár videí, aby som vám o tom mohol napísať … no a dnes som sa konečne k tomu dostal!

Keďže je toho viac, tak Vám na pokračovanie priblížim, čo to ten III. svetový festival vŕby a košikárstva bola za akcia. Organizátori, zrejme z praktických a finančných, dôvodov spojili festival so slávnosťami piva a kultúrnym programom a tak bolo podujatie ešte o to väčšie.

V piatich častiach Vám postupne sprostredkujem moje zážitky doplnené množstvom fotografií na tieto témy:

• Víťazný exponát v kategórii „galantéria“ nášho slovenského zástupcu Miroslava Marečka a rozhovor s ním
• Stroje pestovateľov prútia
• Predaj košikárskej vŕby
• Prútená architektúra
• Práce košikárov zaslané do súťaže
• Nový pavilón kde plietlo 60 košikárov
• Rozhovor s americkou košikárkou Katherine Lewis
• Rozhovor s víťazom festivalu – držiteľom Grand Prix
• Košikárstvo v Poľsku
• O ochrane vonkajších vŕbových výpletov s p. Lalákom
• Anglické farebné koše

 

III. Svetový festival vŕby a košikárstva

ČASŤ 1: Areál festivalu a exponáty

Prvé čo chcem napísať je, že som bol príjemne prekvapený veľkosťou festivalu, teda počtom košikárskych účastníkov a tým z koľkých krajín sa organizátorom podarilo prilákať košikárov. Podujatie bolo celkom veľkolepé. Chile, Senegal, Japonsko, USA, krajiny Európy… Prítomných bolo 60 košikárov z celého sveta, Francúzov napríklad 12! Súťažili v štyroch kategóriách ďalšia kategória boli tí, ktorí nemohli vyrábať svoje kreácie na mieste, ale ich zaslali.

Urputné zaznamenávanie všetkého som začal hneď pred vstupom do areálu, kde boli vystavené rôzne stroje na obrábanie prútnikov (polí s vŕbou), zber vŕbového prútia a jeho spracovávanie. Uverejňujem tu iba ilustračný obrázok a jedno video.

 

Po obhliadke strojov som sa presunul ďalej. Niektoré zákutia areálu boli vyslovene pekné.

Na dobrom mieste pri vstupe smerom k Novému pavilónu s pletúcimi košikármi, mal predajný stánok, aj poľský producenti prútia.

Neďaleko bolo aj mini salicárium – vysadené ukážky košikárskych vŕb – ale bola to skôr iba ukážka „ako vyzerá vŕba“, než salicárium. Nič viac sa z neho človek nedozvedel.

Pokračoval som na miesto, kde boli vystavené akési košikárske výrobky.

Neskôr sa ukázalo, že to je výstavka súťažných exponátov, ktoré boli vyrobené pred festivalom – košikári ich nevyrábali priamo na festivale, ale vopred, doma.

Potom som vliezol do niečoho, čo bolo myslené asi ako košikárske múzeum. Snáď v ňom bolo zachytené košikárstvo okolia Nowého Tomyslu.

Moje spoznávanie areálu pokračovalo budovou Múzea košikárstva a chmeliarstva. Tam mala byť výstava španielskeho košikára a zberateľa Carlosa Fontalesa „Španielske ľudové košikárstvo“.

A bola! 🙂 Spoznal a porozprával som sa tam s Carlosom, pozrel som si pôvodné španielske diela, ktoré nazhromaždil na svojich cestách za španielskymi košikármi a dozvedel som sa, že výstava je prierezom ľudového košikárstva u nich. To je ovplyvnené inými prírodnými podmienkami, inými rastlinami vhodnými na pletenie, vŕba však v tejto prímorskej krajine tiež nechýba. Prikladám zopár z fotografií, ktoré som na výstave urobil.

Vo vedľajšej miestnosti múzea bolo veľa pekne upravených panelov venovaných informáciám o vŕbe, ale nejavili sa mi veľmi praktické, lebo tie informácie neboli podávané tak, aby ich človek mohol nejako použiť.

Moje oko sa tam však zastavilo na niektorých exponátoch:

Potom som šiel z múzea von a našiel vonku stánok, v ktorom bola výstava Poľsko-Nórskeho projektu Viva Basket, v ktorom išlo o znovuoživenie a zviditeľnenie starých poľských a nórskych košikárskych techník a tvarov.

Keď som sa vymotal zo stánku Viva Basket, už bolo skoro pol jednej a na mňa prišiel hlad. Obrázky ako tie nasledujúce začali byť veľmi zaujímavé. Neodolal som ich festivalovej špecialite:

Vynikajúci chleba so „šmalcom“, mletým mäsom, cibuľou a kyslou uhorkou – skvelé. To bola jedna z najväčších košikárskych atrakcií skorého popoludnia :-).

No a po posilnení konečne prišla chvíľa na obhliadku nového pavilónu, v ktorom, a okolo ktorého, košikári tvorili svoje súťažné exponáty. Motalo sa tam veľa návštevníkov, tak košikárov cez nich nevidno.

A tak som bral košikárov rad za radom a vyzvedal…

---

Nasledujú časti:

ČASŤ 2 – Debaty s košikármi a našim víťazom

ČASŤ 3 – Americká košikárka a „koniec košikárstva v Poľsku“

ČASŤ 4 – Debata s víťazom festivalu – držiteľom Grand Prix – a ďalšími

ČASŤ 5 – Stretnutie so slovenským tvorcom exteriérových stavieb

Druhá až piata časť, je postupne prístupná tým, ktorí už odo mňa dostávajú maily – prihlásili sa na odber noviniek.

Ak medzi nimi ešte nie ste a chcete vidieť pokračovania reportáže, prihláste sa na odber noviniek.

ODBER POKRAČOVANIA REPORTÁŽE A NOVINIEK