Sú prútené košíky drahé?

Odpoveď na takúto kontroverznú otázku by mohla byť Áno, ale aj Nie. Sú totižto dva uhly pohľadu. Jeden je pohľad konzumenta a druhý tvorcu. Keď si vyskúšate vlastnoručne upliesť košík, určite budete tvrdiť, že sú lacné.

.

.

Prečo tomu tak je?

Často dostávam otázky „Koľko treba prútov na košík?“ a „Ako dlho trvá upletenie košíka?“. Človek, ktorý košíky robí vie, že odpovede na ne nikomu nepomôžu. V praxi totiž potrebujete mať možno 3- i viac-násobne viac prútia, aby ste z neho vybrali také, ktoré sa hodí na konkrétny zamýšľaný košík. Čas, ten závisí od náročnosti výrobku, ktorý sa pletie a tiež od šikovnosti a precíznosti košikára. Vyššie spomenuté otázky sú podobné, ako keby ste sa stolára pýtali, koľko dosiek potrebuje na výrobu stola a ako rýchlo ho spraví. No, sú naozaj rôzne stoly a tak isto aj rôzne koše, ale aby som iba nefilozofoval, skúsim v ďalších riadkoch tohto článku napísať to, čo ľudia v skutočnosti chcú vedieť, keď dávajú tie vyššie zmienené naivné otázky.

.

.

Koľko teda prútov potrebujem na košík

Keď som chcel pliesť moje prvé košíky, vzal som bicykel, išiel 30 km na miesta, ktoré som poznal z detstva a pamätal si, že tam boli vŕby. Nastrihal som všetko čo nebolo rozkonárené a dalo sa trochu ohýbať. Vrátil som sa so zväzkom prútia, ktorý mohol vážiť 7 kg a urobil som z neho asi 6 mojich prvých košíkov. Asi šestinu prútia som nakoniec vyhodil, lebo pre ňu nebolo použitie.

Na každý košík a na každú jeho časť, na jednotlivú fázu pletenia potrebujete dosť presnú dĺžku a hrúbku prútov. Keď ich takto z Vášho zväzku postupne vyberáte, nakoniec Vám tam nejaké hrubánske, tenulinké, kratučké, krivé a poškodené prúty ostanú. Aj keď na kôš s rúčkou spotrebujete okolo 120 prútov, ak chcete aby bol pekný, nazberáte ich aspoň tri krát toľko. Takže potrebujete 360 prútov v dĺžkach od 80 do 160 cm (plus nejaký asi 12 mm hrubý do stredu rúčky), aby ste ich 120 naozaj použili.

Pre tých, čo s košikárením iba začínajú, môže byť ideálne absolvovať môj diaľkový video kurz, ku ktorému dostanete presne navyberané a „blbuvzdorne“ usporiadané prúty, na každé štádium pletenia, takže na tejto ťažiskovej veci nezlyháte.

.

.

Cena košíkov

Cena býva súčtom vstupných nákladov (pre zjednodušenie budeme uvažovať iba cenu prútia) a hodnoty času potrebného na upletenie košíka. Čas každého z nás má inú hodnotu. Stanovujeme si ju sami, alebo sa o to postará šéf či miesto narodenia. Cena času v chudobných zaostalých oblastiach sveta je mnohonásobne nižšia ako v rozvinutých priemyselných centrách západu.

Košík, ktorý by v Indii niekto ochotne urobil za dolár, by v New Yorku možno nikto nechcel robiť ani za sto. Zvykli sme si, že na trhoviskách, v Hornbachu, Obi, IKEA či iných takýchto miestach človek kúpi košík za 10 až 20 €. U nás dostupné prútie na takýto výrobok by stálo možno 5 €. Samotný predaj zvyčajne „stojí“ okolo polovice z ceny v regáli obchodu. Okrem toho je súčasťou ceny i doprava, DPH a pri dovoze z krajín, ktoré nie sú v EU i clo. Za košík s cenovkou 20 € jeho skutočný výrobca tak môže dostať 2 až 5 € a trúfnem si povedať že aj menej.

.

.

Kruhový košík s rúčkou na mojich živých kurzoch, kde už máme pripravené prútie urobíme za 8 – 12 hodín. Veľmi zručný košikár, ktorý sa tým živí, by ho možno urobil za 2 až 3 h. Šikovný košikár by pri cene 20 € teda mohol zarobiť 1 – 2 € za hodinu. No a preto tu máme medzi podnikateľmi a živnostníkmi „tak veľa“ košikárov.

.

Kde sa dá zohnať prútie

Historicky najväčšími producentmi prútia v Európe boli asi Poliaci, ale pestovalo sa takmer všade. Mnohí košikári sa i dnes vyberajú na nákup najčastejšie do Poľska, kde jeho veľkoprodukcia ako-tak pretrváva, aj keď za posledných 20 rokov tiež rapídne klesla. Kvalitné lúpané prútie sa dá nakupovať i v Maďarsku. Mnohí košikári si však prútie pestujú sami, alebo majú svojich malých pestovateľov, ktorých Vám neprezradia, lebo sú od nich závislí. Bez prútia totižto nič neupletú. Po dobrom prútí je celkom zhánka, tak ak by ste mali ambíciu ho pestovať a boli by ste šikovní, mohli by ste z jeho produkcie a predaja mať i zaujímavý biznis. Výsadbové odrezky a rady ako optimálne prútie pestovať vám viem poskytnúť.

Kto má pri cestovaní Slovenskom otvorené oči a vie niečo o vŕbach, ten uvidí potenciálne zdroje prútia na tisíce košov všade okolo riek, potokov, ciest, železníc, pod VN elektrickými vedeniam a inde. Stačí sa o ne iba vhodne starať, na čo som dal návody a rady v predošlých číslach. Na jednoduché veci je prútie z prírody dostačujúce a ak si nerátate čas, tak aj lacné.

Ak by ste si hotové a veľmi kvalitné prútie chceli kúpiť, tak ja, ak sa nazberá dostatok záujemcov, robievam pred zimnou sezónou nákupné cesty do Poľska. Viem pre vás prútie odtiaľ priviezť a výhodne vám ho predať. Podrobnejšie informácie o tom si pozrite na tejto stránke a prihláste sa do môjho zoznamu, aby ste sa o nákupnej akcii dozvedeli. Ostatné dva razy bol záujem väčší ako kapacita auta, tak to môže byť aj o tom „kto prv príde ten prv melie“.

.

Čo sa tu oplatí pliesť

Aké také živobytie z košikárstva je možné iba vtedy, ak pletiete niečo špecifické, regionálne, novátorské, tradičné, niečo čo sa nedá robiť vo veľkých sériách a nedá sa doviezť z Poľska, Ukrajiny či rozvojového sveta. Napríklad ako tie umeleckejšie košiky a výtvory vyobrazené v tomto článku (vyjmúc obrázok poľských výrobkov nižšie).

.

.

Našťastie väčšina z nás nie je odkázaná na to, aby sa pletením živila. Máme výnosnejšie zamestnania a svoju túžbu po košíkoch si môžeme naplniť v čase voľna, cez víkendy, ako hoby, keď sa čas tak neráta na peniaze. To čo si takto spravíme, sa nedá kúpiť za žiadne peniaze a nikto nám v tom nemôže konkurovať.

Podobne, ak niekoho obdarujete vlastnoručne vyrobeným unikátnym košom, tak ak sa mu výrobok páči, potešíte nielen obdarovaného, ale aj seba.

.

.

Stav v Európe

Situácia s konkurenciou z východu a rozvojového sveta zasiahla všetky západné krajiny. K lacnej pracovnej sile z východu, k tomuto faktoru zániku remeselného košikárstva, sa pridal aj masívny nástup plastov do všetkých sfér života, ktorý bol posledným klincom do rakvy. U nás k úpadku prispeli zákazom súkromného podnikania v päťdesiatych rokoch aj komunisti.

Dnes to je našťastie trochu lepšie. Kto chce, cestu si nájde. Sú knihy, internetové návody, živé kurzy… Košíky ktoré si ľudia s ich pomocou upletú sú na nezaplatenie. Šťastie v očiach ľudí, keď to zvládli, sa kúpiť nedá.

 

Nabudúce si povieme o trendoch košikárstva vo svete.

 

---

Toto bol 1. článok zo série Aspekty košikárstva. Ak ste sa sem dostali iba náhodne a chceli by ste dostávať celú sériu článkov, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií a budú Vám odo mňa chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Ak Vám pri čítaní vyvstali nejaké otázky, napíšte mi ich cez kontaktný formulár. Budem sa snažiť odpovedať rýchlo a prípadne hneď odpovede aj zapracujem do článku.

Peter Juriga

PS: Ďakujem Martinovi Jurčekovi za korektúry a pripomienky k tomuto článku.