Nie je to len o pletení košov na zemiaky

Výplety stien, zábradlí, paravany, nástenné prútené diela, nábytok, exteriérové architektonické prvky – to všetko sa tiež dá nazvať košikárstvom, ale môže v tom byť aj veľká dávka umenia.

 

 

O dizajne a umení

Košikári bývajú zvyčajne tak ponorení do zvládania techník pletenia, že sa od nich pri vlastnej tvorbe nevedia odlepiť a ich diela sú často prepchaté ozdobnými technikami a rôznymi farbami prútia. Ak si chcete pozrieť takéto ich „nevšedné“ výrobky, nájdete ich každý rok v marci v Rudníku, kde sa odohráva súťaž a výstava ohľadom takýchto prác.

U dizajnérov, architektov a umelcov, ktorých predstavivosť a vnútorný myšlienkový svet presahujú obzory bežného človeka, sa však rodia diela trochu iné, napríklad také, ako ilustrujú tento článok.

 

 

Nazdávam sa, že aby vznikol pekný pletený „kúsok“, je potrebné sa, skôr ako na techniky, zamerať na jeho

1. tvar;
2. neprehnanú farebnosť použitého prútia;
3. zaujímavú (jednotnú) štruktúru výpletu;
4. odkazovať na našu pamäťovú stopu (že nám dielo bude podvedome niečo pozitívne pripomínať).

Ak sa Vám páčia obrázky ilustrujúce tento článok, tak to bude práve pre to, že v súhre obsahujú tieto štyri komponenty. Väčšina zobrazených diel vznikla zo spolupráce dizajnéra/architekta a košikára a to je kombinácia, ktorá je prísľubom úspechu.

 

 

Asi som riadkami vyššie trochu zafilozofoval a zafušoval do teórie umenia, ale je to môj názor a s každým novým pleteným dielom ktoré vidím, si ho utvrdzujem.

Poďme ale ďalej, pretože sa chcem venovať aj praktickým aspektom suchých pletených interiérových a exteriérových diel.

 

Nebezpečenstvá číhajúce na prútené diela

Na rozdiel od živej architektúry – živých prútených stavieb, ktorým som sa venoval v jednom z predošlých článkov, sa interiérovým výpletom, po ich dokončení, už v podstate netreba venovať, iba ak ometať prach. V suchu im dlhé roky nič nehrozí, ak, tak mierna zmena farebnosti vplyvom svetla a oxidácie.

 

 

Horšie je to však vonku, na vetre a daždi, kde by sme o krvopotne vypletené alebo nákladne vyrobené diela mohli do dvoch-troch rokov prísť. Voda tam totižto v teplom období pripraví živnú pôdu pre jeho rozklad. Huby, biologické a fyzikálne procesy ho postupne zničia. Prútie je vlastne drobné drevo, ktoré v nevhodných podmienkach celkom rýchlo podľahne skaze. Niekedy „priložia ruku k dielu“ aj vtáky, ktoré si vylamujú kúsky prútov na stavbu hniezd.

 

Ochrana proti rozkladu

Musíme najmä zabrániť neželanému životu v prútoch alebo ich ochrániť proti vode. Vo Francúzsku som videl že exteriérové výplety ochraňovali napúšťaním prostriedkami, ktoré sa používajú napríklad pri ochrane drevených krovov. Biele lúpané prútie z ktorého plietli však potom získalo nie veľmi pekný nazelenalý odtieň. Pomohli by preparáty bez farby, ale trochu vadí, že je to stále chemická ochrana. Ak by takto bola ošetrená vypletaná lavička, často sa jej dotýkať by nebolo najzdravšie.

 

Prírodné prostriedky

V suchu sa hubám a hnilobe nedarí a tak by bolo lepšie, ak by sme vode úplne zabránili dostať sa do prútov. Ak by sme ich napríklad napustili nejakým olejom, ktorému sa voda vyhýba, mali by sme vystarané. Potrebujeme však taký, ktorý sa neodparuje, nevytráca a sám sa len pomaly rozkladá, aby nebolo potrebné ochranu často opakovať.

Dlhodobo osvedčená je fermež, ten druh, ktorý je vyrábaný vysokoteplotným zahrievaním ľanového oleja. Jej náter síce pomaly vysychá, ale potom dlho plní svoju funkciu. Fermežou dobre povrchovo ošetrený prútený výplet môže vydržať i 10 rokov a po čase je  možné túto ochranu opakovať a životnosť diela ešte predĺžiť.

Na trhu je i mnoho iných prostriedkov na báze olejov, ako napríklad rôzne oleje na drevenice, ktoré možno za trošku vyššiu cenu než j efermež, ale poslúžia podobne dobre, pričom prútie si zachová ešte prirodzenejší a nelepkavý vzhľad.

 

 

Voľba výpletového materiálu

Aby exteriérové výplety dlhšie vydržali, často sa pletú z oveľa hrubších prútov než bežné koše alebo sa používajú i niekoľkoročné palice a to nie len z vŕby ale i liesky a hocičoho čo rastie dlhé, rovné a dobre sa ohýba. Vzhľadom na to, že diela sú vonku, majú väčšie mierky, je to aj potrebné pre ich pevnosť, pôsobí to prirodzene a vyzerá dobre.

Na vonkajšie výplety sa dobre hodia košikárske prúty dlhšie ako 2 m. Často vídať ploty a zásteny vypletené vŕbou Amerikanou, pre jej relatívne dobrú dostupnosť. Táto vŕba má aj tuhé kvalitné drevo, ktoré je pevné a dlho vydrží. Mnohí robia výplety aj z odrôd Rubra a Viminalis, ktoré sa spomedzi košikárskych vŕb vyznačujú najväčším vzrastom a tiež majú pevné drevo s málom dužiny. Použitie prútov energetických vŕb, ktoré za rok narastú aj 4m, je možné, používa sa, ale ide o celkom mäkké drevo, ktoré rýchlejšie podlieha skaze. Ani bežne dostupná vŕba Citrónka, na vonkajšie stavby, kvôli jej mäkkosti, vhodná nie je. Väčšie odrody Purpurea, ktoré majú veľmi tvrdé drevo, by, naopak, mohli byť dobrou voľbou.

 

Nabudúce si povieme niečo o farebnosti prútia a o tom ako ju využiť pri pletení výrobkov.

 

---

Toto bol 3. článok zo série Aspekty košikárstva. Ak ste sa sem dostali iba náhodne a chceli by ste dostávať celú sériu článkov, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií a budú Vám odo mňa chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Ak Vám pri čítaní vyvstali nejaké otázky, napíšte mi ich cez kontaktný formulár. Budem sa snažiť odpovedať rýchlo a prípadne hneď odpovede aj zapracujem do článku.

Peter Juriga

PS: Ďakujem Martinovi Jurčekovi za korektúry a pripomienky k tomuto článku.