Využívanie farebnosti prútia pri pletení

Na kôre starých stromov a kríkov prevláda sivá farba, niekedy s nádychom do hneda. Nie je to inak ani pri vŕbe, najbežnejšom domácom materiáli na pletenie. Ak si však prezrieme mladé jednoročné prírastky, tam sa farebná škála rozširuje. Veľmi zreteľne to vidieť na košikárskych vŕbach, ktoré sa každý rok zrezávajú, čím sa strom alebo ker motivuje na opätovné vyháňanie nových dlhých, štíhlych šľahúňov (1). Košikári v podstate používajú iba takéto jednoročné prírastky – prúty, ktoré narastú od jari do jesene. Na kvalitných vŕbach sú bez postranných vetvičiek a keď sú ešte aj ohybné, výborne poslúžia na pletenie.

 

 

Ešte prednedávnom sa na ušľachtilejšie výrobky používalo iba lúpané prútie, ktoré malo buď prirodzenú maslovo-bielu, alebo tónovanú, hnedasto-červenú farbu, ktorú získalo pri varení od farbiva obsiahnutého v kôre. Jednoduché výrobky na hrubú prácu, tie bývali výhradne z prútia v kôre, kde po vyschnutí dominuje hnedá, sivohnedá a sivozelená farba.

Ja osobne som spočiatku často pletával s vareným lúpaným prútím, ktoré sa mi podarilo kúpiť v zahraničí, alebo mi ho venoval kamarát košikár. Rád som mal pre jej tlmenú farebnosť varenú Uralku (Salix purpurea uralensis), lebo nebola taká červená ako veľmi rozšírená Amerikana (Salix americana), dostupná z Maďarska alebo z Poľska. Používaním oboch, ak človek plietol s Amerikanou striedmo, sa však dali dosiahnuť príjemné farebné kombinácie (2), (3). Takisto som však obľuboval prácu s lúpaným prútím v prírodnej farbe, tzv. miazgovaným.

 

 

Je veľa košikárov, ktorí farebnú súhru neveľmi ovládajú, ale sú i takí, ktorí to to s ňou vedia virtuózne (4), (5). Mnohí sa snažia zaujať čo najkrikľavejšími kombináciami prútia, ale nájdu sa aj takí, ktorí vedia, že menej je niekedy viac, a s farbami narábajú obozretne (6).

 

 

 

Nelúpané prútie – veľa možností

Prútie v prirodzenom stave ponúka oveľa väčšie spektrum farieb, než keď je olúpané. Kôra je biologicky aktívny prvok. V teple, vo vlhku a na svetle sa správa rôzne. Je v tom i veľká dávka nepredvídateľnosti, takže krotiť farebnosť výrobkov z nelúpaného prútia je doslova umenie.

Prútie jednotlivých druhov vŕb má svoje charakteristické sfarbenie, ale to variuje a niekedy veľmi výrazne, v závislosti od stanovišťa a druhu pôdy. Jej chemické a biologické zloženie mení vyfarbovanie prútov. Dokonca aj na jednom stanovišti sa stáva, že jeden rok je Uralka sivozelená a na druhý nadobudne krásne bordové odtiene, takže v hre bude i počasie a napríklad to, aká slnečná je jeseň, keď prútie vyzrieva.

Na rozdiel od lúpaných prútov sa tie s kôrou líšia aj odlišným vyfarbením spodku voči špičke. Väčšinou sa prúty začínajú dole zelenou a postupne dohora sa viac a viac vyfarbujú, očividne v závislosti od toho, koľko slnka sa im kde ušlo. Aj s tým možno pri pletení pracovať a využiť to (8).

 

 

Vplyv svetla pri sušení

Nazbierané prútie treba triediť a sušiť, pričom nie je jedno, či to bude v tieni pod strechou, v úplnej tme, alebo vonku na mieste vystavenom slnku. Tieň alebo tma zachovajú veľa z pôvodnej farebnosti a zeleného farbiva, ktoré na slnku mizne a mení sa do oranžovo-červena. S jednou divou bordovou vŕbou som mal skúsenosť, že z nej upletené koše sa po pár rokoch používania v interiéri, zrejme vplyvom svetla, zmenili na žiarivo oranžové.

 

Správanie sa vŕb pri namáčaní

Pred prácou so suchým skladovaným prútím je nevyhnutné opäť mu dodať dostatok vody, inak by pri pletení praskalo. Kôra odrôd vŕby purpurovej (Salix purpurea) pri sušení a namáčaní často sivie až černie (9).

 

 

Biologický život je v druhu Purpurea očividne oveľa silnejší než u iných a tak sa zdá, že najlepší spôsob, ako vyťažiť z ich farebnosti, je pliesť iba s čerstvým (10) alebo, ešte lepšie, s obsušeným prútím, z ktorého výplet už tak nezoschne. Obsušené prútie je však dostupné iba v zime a treba starostlivo striehnuť, aby nevyschlo príliš. V malom množstve a na špeciálne výplety je práca s obsušeným vhodná metóda. Ak sa však človek pletením živí, musí mať riešenie aj na zvyšné tri ročné obdobia, čo znamená prútie úplne vysušiť a pred prácou ho namáčať.

Našťastie ostatné druhy vŕb poväčšinou nie sú také háklivé, a ak sú dobre vysušené v zimnom období, tak po krátkom, iba nevyhnutnom namáčaní, farbu prútia do veľkej miery zachovávajú.

Používajú sa rôzne metódy namáčania, líšiace sa najmä teplotou vody, ktorou sa prútie privádza do opätovného ohybného stavu. Čím studenšia je voda, tým dlhšie to trvá, pričom vonku v zime môže trvať aj tri týždne, kým sa bude dať s prútím robiť. Často si človek nemôže dovoliť čakať až tak dlho, preto majú košikári namáčacie nádoby v zime vnútri, aby potrebný čas skrátili. Ak treba namáčanie urýchliť výraznejšie, treba vodu zohrievať. Pri jej teplote medzi 60 až 80 °C možno z prútia pliesť už na druhý deň, ale vysoké teploty intenzívne menia farbu prútia – kôra tmavne a neraz sa mení do hnedo-červena, hrdzava.

Aj tu však možno nájsť prijateľný kompromis, keď je vlk sýty a koza celá. Nedávno som na Instagrame diskutoval s košikárkou Inge Lenas Pil, ktorá vo svojom príspevku o namáčaní prútia písala, že na urýchlenie tohto procesu pod kaďou s prútím kúri, pričom však dáva pozor, aby voda neprekročila 50 °C. Takto dokáže aj v zime namočiť prútie za dva dni a bez dramatickej zmeny farebnosti. To považujem už za prijateľné praktické riešenie pre každého, komu na farbe prútia veľmi záleží.

Na tému prípravy prútia, ale hlavne jeho namáčania, v spolupráci s ďalšími 5 aktívnymi košikármi, pripravujem špecializovanú publikáciu venovanú z dvoch tretín iba namáčaniu prútia. Momentálne má vo Worde, bez obrázkov, okolo 50 strán. Je tam veru o čom písať. Môžete sa na ňu tešiť. Kto má o ňu predbežný záujem, dajte mi vedieť. Čím viac vás bude, tým ma to bude viac motivovať a tým skôr uzrie svetlo sveta. No a budete prví, ktorí sa k nej dostanú.

 

Tvar, štruktúra, farba a duša

Mágia príťažlivosti košíka tkvie v jeho tvare, v štruktúre výpletu, vo farbe alebo farebnosti a v niečom, čo je ťažko postihnuteľné – v akejsi duši, ktorú mu dáva tvorca (v minulom článku som to nazval „odkaz na našu pamäťovú stopu“). To všetko oslovuje našu vedomú i nevedomú myseľ. Farebnosť pritom zohráva významnú úlohu.

Aj keď nie s prútím, ale s voskovaným farbeným pedigom (košikársky materiál vyrobený štiepaním vnútra ratanového prúta) to virtuózne dokazuje Američanka Kari Lonning. Tá farebné kombinácie odpozorované z prírody pretavuje cez jej vnútorný svet do unikátnych diel (7).

Ako môže dopadnúť hra s prifarbeným prútím, ukazuje vo svojich tradičných i umeleckejších kúskoch aj Angličan John Galloway l (12). Obaja, Kari aj John, majú skúsenosť s textilnými technikami, a aby dosiahli stabilné a živé farby, svoje prúty kolorujú farbami na látky.

Posuňme sa však od tohto farbeného extrému k iným umelcom, jednotkám vo svojej oblasti, ktorí sa naučili ťažiť z prirodzenej farebnosti prútia. Kráľovnou vo vkladaní duše do nádob prostredníctvom ich tvarovania je nesporne Britka Lise Bech. Nádherne však pritom pracuje aj s farbou (13), (14). Inou skvelou výtvarníčkou, ktorá vyšla z tradičného košikárstva, ale dnes jej diela najčastejšie nachádzajú miesto zavesené na stenách, je ďalšia Britka Lizzie Farey (15). Francúz François Desplanches je známy pletením rôznorodých tradičných košov a jeho práca sa vyznačuje nesmiernou precíznosťou. Pri pletení opálok však prejavil i veľký cit vo využití farebnosti prútia (5).

 

 

Všetci traja vyššie spomínaní sú návrhármi aj realizátormi svojich diel a majstrovstvo, ktoré predvádzajú, je takmer neprenositeľné. Myslím si však, že i Slovensko by dokázalo svetu priniesť košikárstvo na vysokej umeleckej úrovni, ak by sa efektívne prepojili napríklad mladí dizajnéri s čerstvými nápadmi a skúsení košikári, precízne zvládajúci remeslo.

 

V budúcom pokračovaní tohto článku pridám ešte doplnok – BONUS. Nenechajte si ho ujsť, pretože Joe mi prezradil aké presne použil prútie na jeho farebných táckach a vo vysokom koši  (4), (6). Nenechal si pre seba, či jednotlivé odrody nechal iba obschnúť, namočil ich alebo aj naparil, aby dosiahol potrebnú farebnosť.

 

---

Toto bol 4. článok zo série Aspekty košikárstva. Ak ste sa sem dostali iba náhodne a chceli by ste dostávať celú sériu článkov, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií a budú Vám odo mňa chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Ak Vám pri čítaní vyvstali nejaké otázky, napíšte mi ich cez kontaktný formulár. Budem sa snažiť odpovedať rýchlo a prípadne hneď odpovede aj zapracujem do článku.

Peter Juriga

PS: Ďakujem Martinovi Jurčekovi za korektúry a pripomienky k tomuto článku.