Festival Lichtenfels – 2. časť

Pokračovanie reportáže z najvýznamnejšieho košikárskeho festivalu v Európe

[ ČASŤ 1 si môžete pozrieť tu ]

---

 

Centrálne umelecké objekty

Pri skulptúrach, ktoré tam boli vystavené, som sa stretol s jedným z ich tvorcov – Carlosom Fontalesom zo Španielska. Myslel som si, že je skôr zberateľ a záchranca španielskeho košikárstva, ale dozvedel som sa, že sa živí najmä košikárstvom (viac ste sa o ňom mohli dozvedieť z predchádzajúcej reportáže z Poľska). V Lichtenfels mal teraz rovnakú výstavu ako na festivale v Poľsku 2015 a pozvali ho robiť aj veľkorozmerné skulptúry. Hovorí, že niekedy robí maličké veci, inokedy obrie, ako tieto teraz v Lichtenfels. Dielo pred kostolom robil spolu so španielskym umelcom menom Joan Farré Oliver. Skulptúry boli z miazgovanej Amerikany, ktorú si priviezli. Vravel, že v Španielsku sa pestuje iba Amerikana. On sám si ju nepestuje, kupuje to, preto mi nevedel povedať o škodcoch tejto vŕby v španielskych podmienkach, o čo som sa zaujímal.

V noci tie skulptúry podsvecovali meniacimi sa farbami a bolo to dosť pôsobivé. Spôsob vyhotovenia diel je odvodený od „lobster pots“, od pascí na homáre. Sú to vlastne časti tých pascí, nie celé, a zahli ich, aby boli štylizované. Skulptúry plietli od pondelka do piatka. V zime budú odložené pod strechou a v lete ich opäť budú v meste vystavovať. Carlos vravel, že je ešte v pláne ošetrovať ich nejakým olejom. Na spájanie prútov použili plastové spony určené na zväzovanie kabeláže, aby to niečo vydržalo. Hovoril mi, že ak by to robili prútím, strávili by s tým 3x viac času.

---

 

Stánok francúzskej dvojice Gossard-Laval

Perigord tienidlo

 

Karin a Korentin väčšinou nepletú praktické košíky. To čo robia môže byť pre niekoho design, pre mňa až tak nie. Muselo by to byť jednoduchšie, esteticky čistejšie, prúty však zvládajú majstrovsky.

Títo košikári sú aj pestovatelia prútia. Jednu viazanicu „Salix alba“ predávali za 20 € – kratšie i dlhšie rovnako. Navážili ich tak, aby cena bola vždy rovnaká aj keď na kg bola rozdielna. Vcelku šikovná zjednodušujúca stratégia. Inak boli ceny pri nelúpanom prútí rozmerov od 60 do 280 cm v rozmedzí 6,8 – 2,15 €/kg. Lúpané prútie rozmerov od 100 do 280 cm sa pohybovalo v rozmedzí 8,7 – 2,35 €/kg. Nelúpané prúty mali farebnosť aj celkový charakter podobný našej citrónke, ale boli štíhlejšie.

 

---

 

Ďalšie stánky

Andrea nejaký čas robila pre firmu, ktorá predávala na webstránke pre nóbl zákazníkov Manufactum.de. Je to web shop, ktorý predáva tradičné veci vyššej hodnoty. Taký hranatý bielizňový kôš ako pletie Andrea tam stojí aj viac ako 300 €. V Mníchove a Frankfurte má Manufactum aj kamenné prevádzky.

---

 

Niečo o Lichtenfels a nemeckom košikárstve

Počas festivalu som býval na súkromí v neďalekom mestečku Bad Staffelstein. Mal som super domácu, ktorá ma vozila do mesta a ešte mi aj porozprávala o svojej kamoške, už vyššie spomínanej Andree Mohr, ktorá pletie na čiastočný úväzok. Tá študovala košikárstvo a potom absolvovala 3 roky „apprenticeship“ (bola učňom u nejakého majstra). Niekoľko rokov košikárila, potom mala deti a tak prestala a pred 6 rokmi si urobila z košikárstva živnosť, ale neuživilo ju to. Je teda predavačka v obchode s textilom a oblečením a popri tom košikári. Ťažkala si, že iba zdravotné poistenie je okolo 900€/mes a košíkmi je na to ťažké zarobiť.

Od Conny, mojej domácej, som sa neskôr dozvedel, že námestie v Lichtenfels je v podstate celý rok prázdne. Využíva sa pre Korbmarkt a 2 – 3 iné trhy podobné tomuto a inak nič. Je tam veľa zatvorených obchodov a to do mesta nepriťahuje ľudí. Majú tam aj veľa neobývaných domov, aj 2 – 3 prázdne vedľa seba… Ľudia odtiaľ odchádzajú za prácou. V Lichtenfels a okolí je síce práce dosť, ale nie pre kvalifikovaných ľudí.

---

 

Zóna lacných košíkov

Prešiel som sa aj zónou venovanou síce košikárstvu, ale skôr takému lacnému – priekupníkom.

---

 

Toto je koniec druhej časti. Nasledujú ďalšie štyri, ale prístupné budú postupne iba tým, ktorí sa prihlásili na odber noviniek. Ak ste sa sem dostali, lebo som Vám poslal o článku mailom informáciu, nemusíte robiť nič, na pokračovanie Vás upozorním mailom. Avšak, ak ste sa sem dostali iba náhodou, a chcete vidieť pokračovania reportáže tak ako ich postupne budem posielať, prihláste sa tu.

Peter Juriga

 

Čo Vás v pokračovaniach reportáže čaká:

ČASŤ 3
• Návrat ku poriadnym košikárom
• Druhé zastavenie u Françoisa Desplanchesa
• Starožitník z Francúzska
• Zakázané fotky

 

 

ČASŤ 4
• Rozhovor s Françoisom Desplanchesom
• Lichtenfelská košikárska škola

 

 

 

 

ČASŤ 5
• Rozhovor s dánskymi predajcami prútia
• Nemecká košikárka Anja Voß

 

 

 

 

ČASŤ 6
• Ďalší košikári
• O rozdieloch medi západným a našim stredoeurópskym košikárstvom
• Rozlúčka s Lichtenfels

 

 

 

Ak ste sa k tomuto článku dostali, lebo som Vám poslal o ňom mailom informáciu, nemusíte robiť nič, na pokračovanie Vás upozorním a link pošlem opäť mailom. Avšak, ak ste sa sem dostali iba náhodou, a chcete vidieť pokračovania reportáže tak ako ich postupne budem posielať, prihláste sa na odber článkov a noviniek odo mňa:

ODBER NOVINIEK AJ POKRAČOVANIA REPORTÁŽE