Festival Lichtenfels – 5. časť

Pokračovanie reportáže z najvýznamnejšieho košikárskeho festivalu v Európe

[ ČASŤ 1 si môžete pozrieť tu     |     ČASŤ 2 si môžete pozrieť tu     |     ČASŤ 3 si môžete pozrieť tu    |    ČASŤ 4 si môžete pozrieť tu ]

---

 

Rozhovor s dánskymi predajcami prútia

Navštívil som dva stánky predajcov prútia. V prvom z nich mala pani Kirsten veľmi slabučkú angličtinu. Keď som sa pýtal na možnosť kúpiť odrezky, tak nebola schopná sa poriadne po anglicky vyjadriť. Vyjadrovala obavy, či sa ich vŕbam bude u nás dariť, pretože vraj odlišné podmienky pre rast a tak.

Čiernu/černajúcu vŕbu v Anglicku menom Continental Purple volali „Kaspijsk dugpil“. V sortimente Mali aj Purpureu, LSD (Leichesterishe Dix), nejakú „BLEU“, ktorá bola veľmi tenká, dlhá a ohybná a ďalšiu dobrú Black Maul. Odroda „Red Belgier“  bola oranžová a „Red Americana“ vyzerala v suchom stave ako naša Amerikana.

Ak by mi Kirsten mala vybrať 5 najohybnejších, tak by to bola LSD (Leichesterishe Dix), Hulige, BLEU, Noir De Villaines, a Purpurea. Ceny sa pohybovali okolo 8 € za kilo.

Druhí producenti prútia v stánku hneď vedľa boli ARRESO PIL. Jane, ktorá v ňom bola, vedela lepšie anglicky a trochu aj nemecky. V ponuke mali asi 15 odrôd. Výsadbové odrezky boli ochotní predávať, hneď mi však povedala, že keď si ich kúpim, budem mať iné farby ako u nich. Všetky ich vŕby sú z ekologického hospodárstva, nepoužívajú žiadne chemikálie – „pure“. Tak som sa jej spýtal, či nemajú problémy s chrobákmi a ona že „ó áno, máme“. Povedala, že závisí rok od roka, či a aká vŕba narastie dobre. V hre sú chrobáky, dážď, slnko… Po zbere všetko roztriedia a dodávajú už iba prvotriedne prútie odstupňované podľa dĺžky po 20 cm. Dala mi jeden namočený prút LSD (Leichesterishe Dix – odroda pochádzajúca zrejme z Britských ostrovov), aby som si preveril ich kvalitu – na prvý omak bol parádny.

 

 

Ťažké sa bolo s týmito Dánmi rozprávať trochu kvôli jazyku, ale aj kvôli tomu, že som ich zdržiaval od obchodu kvôli ktorému tam boli. Všetci predajcovia prútia mali v Lichtenfels iba menšie prútie, tak od 80 do 170 cm a všetko pekné, hladké tenučké ako bývajú purpurey. Asi vedia o čo tam je záujem.

Arreso Pil má 20 ha prútnikov. Je možné si vopred mailom objednať a oni to prinesú do Lichtenfels. Väčšina toho čo do Lichtenfels priviezli boli predobjednávky, vystavená teda bola iba špička ľadovca.

V momente keď som bol v stánku tam nakupovala jedna žiačka od ktorej som sa vyzvedel, že  štúdium v košikárskej škole v Lichtenfels trvá 3 roky. Jane odhadla, že okolo 40 kg prútia, ktoré si žiačka s otcom odniesli v náručí, by len na poštovnom z Dánska stálo viac ako 100 €, takže sa oplatí si preň prísť na trh.

Jane hovorila, že ich prútie rastie vysoké, musia ho triediť, aby vybrali to čo je vhodné na predaj. Veľké používajú zrejme na vŕbové stavby, ktoré tiež robia.

---

 

Nemecká košikárka Anja Voß

Anja sa dala cestou dvojfarebných výpletov – lúpané a nelúpané prútie – a bola tým od ostatných odlišná, čo je pre ňu určite dobre, lebo tvorba mnohých mi pripadala nevýrazná a rovnaká. Našiel som aj jej stránku: https://www.weidentraum-flechtwerk.de/

Študovala v Lichtenfelskej košikárskej škole. To bolo pred 25 rokmi. Potom mala rodinu, 5 detí… Teraz už 6. rok košikári, chodieva na trhy, má malý obchodík, malú záhradu a trošku si vŕbu pestuje na agrotextílii veľkosti 5×20 m, ale gro materiálu nakupuje v Nemecku.

Okrem dvojfarebnosti sa sústredila na celkom praktické výrobky a tak niečo kúpiť od nej dávalo väčší zmysel, ako od autorov abstraktných objektov s dômyselne použitými nezvyčajnými technikami, ktoré ale už začínajú byť veľmi zvyčajné (perigord, ažúr…).

---

 

Toto je koniec piatej časti. Nasleduje posledná, ale prístupná bude iba tým, ktorí sa prihlásili na odber noviniek. Ak ste sa sem dostali, lebo som Vám poslal o článku mailom informáciu, nemusíte robiť nič, na pokračovanie Vás upozorním mailom. Avšak, ak ste sa sem dostali iba náhodou, a chcete vidieť pokračovanie reportáže keď ho budem posielať, prihláste sa tu.

Peter Juriga

 

Čo Vás v pokračovaniach reportáže čaká:

ČASŤ 6
• Ďalší košikári
• O rozdieloch medi západným a našim stredoeurópskym košikárstvom
• Rozlúčka s Lichtenfels

 

 

 

Ak ste sa k tomuto článku dostali, lebo som Vám poslal o ňom mailom informáciu, nemusíte robiť nič, na pokračovanie Vás upozorním a link pošlem opäť mailom. Avšak, ak ste sa sem dostali iba náhodou, a chcete vidieť pokračovania reportáže tak ako ich postupne budem posielať, prihláste sa na odber článkov a noviniek odo mňa:

ODBER NOVINIEK AJ POKRAČOVANIA REPORTÁŽE