Posudok anglického vydania knihy
KOŠIKÁRSTVO – premeny vŕbového prútia
od Lise Bech
Lise Bech je svetoznáma košikárka a umelkyňa z Veľkej Británie, pôvodom je však Dánka. V Dánsku je košikárstvo veľmi rozšírené, obľúbené a vychádza tam na túto tému i veľa kníh. Francúzi a Nemci na košikárskom festivale v Lichtenfels mi hovorili, že „v Dánsku takmer každý košikár vydáva svoju knihu“. Myslím, že Lise ešte žiadnu nevydala, ale odhodlala sa napísať posudok na moju, čerstvo preloženú a vydanú v angličtine.
Keď mi ten posudok Lise posielala, uviedla ho takto:
„Vytvoril si fantastickú knihu a myslím, že v nastávajúcich rokoch bude zdrojom informácií pre mnohých.“
Posudok
V roku 2007 Peter Juriga, grafik a košikár publikoval svoju knihu KOŠIKÁRSTVO ako vyvrcholenie mnohoročného úsilia v učení sa, praktizovaní a písaní o košikárstve. Kniha dosiahla taký vysoký štandard, že slovenské Ministerstvo školstva ju uznalo ako odporúčanú literatúru.
Mnohí z nás by sa tešili z takéhoto úspechu a tam by skončili, ale nie Peter! On chcel tú knihu preloženú do angličtiny. Pritrafilo sa mu na Svetovom sympóziu vŕby a košikárstva v Poľsku stretnúť Katherine Lewis, prizval ju na pomoc a spojil sa s medzinárodnou skupinou anglicky hovoriacich košikárov, ktorí boli ochotní pomôcť (a tiež s profesionálnymi prekladateľmi). Ja sama som súhlasila s korigovaním dvoch strán Anatómie koša a používaných názvov – čo bola väčšia výzva ako som tušila a keď ku mojim dverám priniesol kuriér ťažkú, hrubú knihu v tvrdej šitej väzbe, už som si na to ani nespomenula.
Kniha KOŠIKÁRSTVO – premeny vŕbového prútia je priam impozantná s jej viac ako 1100 ilustráciami na 250 stranách! Prvá kapitola sa zaoberá históriou tradičného košikárstva na Slovensku s mnohými veľmi zaujímavými ilustráciami ukazujúcimi formy unikátne pre túto krajinu, obsahujúcu tiež rôzne ohrady a steny a tiež techniky všeobecne rozšírené po Európe ako bardejovská technika známa ako Madeira alebo i rebrové koše na princípe opálky. Záverečná časť úvodu nám sprostredkúva aktuálne dianie v košikárstve na Slovensku ukazujúc viacerých profesionálnych košikárov a pokusy udržiavať informácie o remesle aktuálne a živé.
Nasleduje kapitola o získavaní vŕby vo voľnej prírode, o jej pestovaní a spracovaní. Obzvlášť som vďačná pozornosti, ktorá je venovaná tomu ako otestovať či neznáma vŕba je vhodná na košikárenie, ktorá je úplne v súlade so spôsobom akým to robím ja (!!), ale neviem o tom, že by som to už videla v nejakej inej knihe a tak dobre ilustrované.
No a na strane 60 sme už dychtivý začať s pletením! Čitateľ tu dostane veľa pomoci! Táto kniha je ako celok charakteristická jej hutnými ilustráciami typu krok-za-krokom. Ako učiteľ, niekedy nemáte lepšie slová ako postup popísať, než povedať „sledujte moje ruky“ – citujúc Colina Manhorpe – a to sa stane skratkou pre mnoho slov. Peter sa tohto problému ujal a použijúc stovky fotografií ukazuje každú fázu pletenia krok za krokom nielen fotkami, ale i slovom – všetko jasne, s odkazmi na obrázky v texte, s očíslovanými prútmi vo vyobrazeniach, upozorňujúcimi červenými šípkami a občasnými kreslenými obrázkami, robiac z tejto knihy niečo, čo v dielni musíte mať (a ostane otvorená na tej strane kde chcete – nezavrie sa!). Na dôvažok, mnohé strany obsahujú doplnkové texty v zelenej farbe s ďalšími tipmi a informáciami, často citujúc profesionálneho košikára.
Podrobnosť a precíznosť knihy sa dá ilustrovať tým, čo je pre košikára neoceniteľné, že po viac ako 30 obrázkoch ukazujúcich pletenie dna do fázy slniečka (použijúc dve dvojice prútov a techniku opačného párovania), Peter pokračuje ďalšími 30 fotkami ukazujúc dokončenie dna vrstvovým výpletom začínajúcim spodkami prútov. Tento spôsob sa javí ako tradičný a zatiaľ čo som rada, že ho nemusím učiť, veľmi ma zaujímal, pretože vysvetľoval načo Peter potrebuje anglický výraz pre kríž v stave keď sú v ňom zapletené ešte len dva páry prútov. Ja som také niečo volala „pavúk“ alebo „slnko“ ale tieto názvy vyzerajú byť skôr z 21. storočia a vôbec nie tradične, nevraviac o tom ako všelijako to môžu volať iní.
V detailnom spôsobe písania a zobrazovania Peter zotrváva opisom oválnych a hranatých tvarov, vrchnákov, rúčok, opletaných fliaš až ku exotickejším, ale tradičným, stredoeurópskym korbáčom. Pokrýva takto rôzne techniky a každý opisovaný výrobok je opatrený precíznym zoznamom počtov a dĺžok použitých prútov, ktorý čitateľovi pomôže, aby bol úspešný. Iná kapitola opisuje, ako riešiť situácie zlomených prútov počas pletenia alebo opravy košíkov.
Pravdupovediac, neskúšala som podľa žiadnej z týchto inštrukcií pliesť, ale keď budem mať možnosť, rada vyskúšam stredoeurópsky prechod z dna do steny a/alebo vkladanie opletového prúta do každej medzery, nespomínajúc tiež „zrýchlené pletenie“. Požičala som knihu nadšenému začiatočníkovi, ktorý keď ju vracal povedal: „Táto kniha jasne vysvetľuje a najlepším spôsobom ukazuje čaro košikárstva“.
Zo severoeurópskeho uhla pohľadu je zaujímavé poznamenať, že pletenie vrstvy anglickým spôsobom v knihe nie je, zatiaľ čo francúzsky spôsob je ukázaný v mnohých variantoch. Prevaha používania zeleného prútia je trochu mätúca a musela som sa tiež trochu uškrnúť, keď spoj „rybia kosť“ – môj najobľúbenejší spôsob uchytenia rúčky na nákupnom koši – bol opísaný ako „efektný“!
Táto kniha je úžasným svedectvom autorovej lásky a znalostí o košikárstve, jeho grafických zručností, horlivosti a citu pre zaznamenanie a propagovanie svojho remesla. Pre anglicky hovoriace publikum je to navyše prehliadka remesla v inej krajine – nie takej vzdialenej, dostatočne však na to, aby bolo odlišné tak, že by sa človeku v anglickom názve mohlo žiadať ku názvu KOŠIKÁRSTVO doplniť na koniec ešte „na Slovensku“.
Toto je silnou i slabou stránkou knihy. Za 51 libier (s poštovným) je to nákladná kniha a ak chcete robiť tradičné anglické košikárstvo alebo skôr byť viac svetový než len slovenský, budete potrebovať ďalšie knihy alebo učiteľov.
S touto výhradou môžem knihu veľmi odporučiť košikárom všetkých úrovní, pretože som si istá, že tam je niečo zaujímavé pre všetkých.
Lise Bech
www.lisebechbaskets.net