Pestovanie prútia a starostlivosť o košikárske vŕby

Nie všade je košikárskych vŕb dostatok a nie všetky sú také kvalitné ako je potrebné na pletenie. Preto je nevyhnutné si hodnotné odrody pestovať.

 

 

V predošlých dvoch článkoch (článok 1 | článok 2) sme si povedali, ako a kde hľadať vŕby vhodné na košikárenie, ale aj to, aké rôzne druhy prútia z nich môžeme dostať. Napriek tomu, že v prírode vhodné prútie je a nájsť ho môžeme, nehľadá sa ľahko. Viacerí majú takú skúsenosť, možno až „chorobu“, že kade chodia, pozerajú, či tam rastie nejaké prútie, a ak ho nájdu a majú možnosť preskúmať ho, mnohokrát sú sklamaní, lebo býva rozkonárené, lámavé, neprístupné a pod. Keď sa prútie v prírode nájsť podarí, často ho nie je dosť, nie je excelentne kvalitné, nie je istota, že si ho nevyreže niekto iný. Tiež si nemôžeme určiť, akú farbu má mať alebo aké kvalitné štíhle prútie na ňom má rásť. Niektoré divo rastúce vŕby môžete rezať a starať sa o ne, a stále sa budú rozkonárovať. Preto si mnohí košikári svoj „materiál“ pestujú a tak majú pod kontrolou jeho množstvo, kvalitu, aj farebnosť a môžu pokojnejšie spávať, s istotou, že budú mať z čoho pliesť.

 

Hlavové pestovanie

Pravdepodobne máte niekde v hĺbke pamäti obrázok hrubých vráskavých kmeňov s guľovitou hlavou navrchu, z ktorej rašia prúty. Niektorí možno majú na tom obrázku aj vodníka, tá vŕba môže byť aj bútľavá… už sa blížime, k čomu smerujem.

Jeden zo spôsobov pestovania je rezanie na hlavu. Takto sa to bežne robilo kedysi a robí aj dnes – z vhodnej vŕby sa nechá iba jeden životaschopný konár či prút, ostatné sa odstránia, a tomu, čo sme nechali, sa zreže vrch, napríklad vo výške 120 cm. Rezaním vždy všetkého prútia, ktoré za rok vyrašilo a odstraňovaním bočných a spodných výrastkov z kmienika nakoniec po niekoľkých rokoch vyformujeme kmeň s peknou veľkou hrčou na vrchu. Niektorí košikári robia i „multihlavy“, ktoré dosiahnu tak, že nechajú rásť viacero hlavných prútov či konárov a každý formujú do hlavy. To, v akej výške budete robiť hlavy, je na nás. Videl som ich aj vo výške 20 či 60 cm.

 

 

Na hlavu si môžeme sformovať jednak kríky, ktoré sme našli v prírode, ale aj úmyselne vysadiť kvalitnú košikársku odrodu, a takto ju zrezávať. Dôležité je vždy v zime ostrihať všetky nové výhony, aj tie najmenšie. Z pahýľov, ktoré po takomto reze ostanú v ďalšom roku vyrašia prúty nové.

Tento druh ošetrovania má svoje výhody: prútie máme poruke, nebolí nás chrbát z jeho zberu pri zemi, menšia zver nám výhonky neožiera, pod kríkmi môžeme bez problémov kosiť a ostatné rastliny, ktoré by vŕbe odoberali slnko nemajú šancu, čo je pre úrodu prútia naozaj veľmi dôležité.

Nevýhodou môže byť, že prútie rastie viac prehnuté a má veľký kónus – jeho spodky sú dosť hrubé. Toto potom pri pletení, keď chceme úhľadný košík, treba viac zvládať.

 

Pestovanie v riadku – prútniky

Košikári čoskoro prišli na to, že najkvalitnejšie prútie rastie od zeme a to zvlášť vtedy, keď je porast hustý, keď sú prúty vysadené riadok vedľa riadka – v prútniku. Ten môžeme prirovnať k jedľovej hore. Samotná jedľa nevyrastie veľmi vysoká a štíhla, ale ak vyrastá spolu s ostatnými, to ju núti, aby sa ťahala čo najviac za svetlom nahor. A keďže sa za svetlom ťahajú aj susedné jedle, všetky vyrastajú veľmi vysoké. Keď sa vrátime opäť k vŕbe, je asi v jej genetickej výbave, že keď rastie od zeme je ohybnejšia a keď sa ešte musí v konkurencii svojich sestier ponáhľať hore, prúty sú aj štíhle. Ich spodky sú tenšie ako pri hlavovom pestovaní. Rovné dlhé prúty s malým kónusom rastú teda najviac v hustom poraste.

Pestuje sa tak, že z väčších živých prútov, z ich spodných dvoch tretín sa narežú asi 25 až 30 cm dlhé paličky – odrezky – a tie sa v riadkoch zapichávajú takmer celé do zeme. Vzdialenosti odrezkov v riadkoch môžu byť od 10 do 20 cm, pričom riadky sú od seba 40 – 70 cm. Hustota porastu, závislá od týchto vzdialeností, sa volí podľa odrody, ale aj pôdnych podmienok. Menšie odrody dávame hustejšie, bujnejšie sadíme redšie, nie je však jednoznačné pravidlo alebo norma ako to robiť. Takto vysadenému vŕbovému poľu sa hovorí prútnik.

 

 

V minulosti sa pôda pred sadením na jeseň hlboko prekopala, takzvane rygolovala. V podstate išlo o vymenenie vrchných asi 25 cm pôdy s 25 cm pôdy pod nimi. Na jar to výrazne znížilo množstvo buriny, pretože bola všetka zasypaná pôvodne spodnou čistou vrstvou, hlina bola do veľkej hĺbky prekyprená a vŕba sa do nej ľahšie zakoreňovala. Bola to však namáhavá ručná práca rýľami.

 

 

Dnes sa pri pestovaní vo väčšom rozsahu urobí pred sadením iba hlboká orba, na jar sa pôda zrovná a môže sa sadiť. V každom prípade je veľmi dôležité sadiť kvalitné odrody, ktoré majú pevné, štíhle a nerozkonárené prútie.

 

Pestovanie na textíliách a fóliách

Mnohí košikári, ktorí si pestujú prútie pre svoju potrebu, volia novšiu, progresívnejšiu metódu, kde pred výsadbou pokryjú časť pozemku určeného na výsadbu nejakou tkanou, či netkanou textíliou. Tieto textílie sú pórovité a dobre prepúšťajú vodu. Existujú rôzne druhy s rôznou životnosťou. Videl som i takých, čo zem pokrývajú obyčajnou čiernou PVC fóliou. Pre tých ekologickejšie zmýšľajúcich môžu byť voľbou jutové netkané textílie.

Vŕbové odrezky sa zapichávajú do zeme cez túto fóliu/textíliu ale na rozdiel od sadenia do holej pôdy, kedy sa do nej strkajú takmer celé, sa pri sadení na textíliu necháva asi 5 – 7 cm odrezku trčať, aby mladé výhonky rašili nad textíliou – aby neboli uväznené pod ňou.

 

 

Všetky spomínané textílie plnia veľmi dôležitú funkciu zabraňovania rastu burine. Udržujú tiež pôdnu vlhkosť a tie, čo sú tmavé, na jar i prihrievajú zem a to všetko zlepšuje ujímanie sa a rast sadeníc. Počas letných horúčav už je porast väčšinou taký hustý, že slnko na tmavú textíliu dopadá v malej miere a teda pôda pod textíliou sa nespaľuje v žiari.

Kto niekedy sadil priamo na pôdu, a potom začal sadiť na textíliu, Vám určite povie, že mu tým odpadlo nesmierne množstvo okopávania, ktoré je bez textílií/fólií nutné robiť i 3-4 krát, inak by najmä v prvom roku konkurenčná zelina vŕbu udusila. S textilnou ochranou má vŕba pôdu sama pre seba a nevedie konkurenčné boje s „burinami“ ani nad zemou, ani pod ňou. Výnosy prútia takto môžu byť až dvoj- či trojnásobné.

 

Spôsob orezávania prútnika

V prvom roku v závislosti od odrody a klimatických podmienok narastú 20 – 200 cm dlhé prúty. Všetky treba v zime orezať – i tie najmenšie. Podnieti to vŕbu v ďalšom roku opäť vyhnať pekné prúty. Zrezávame v podstate čo najnižšie nad zemou a blízko asi 2 – 3 cm od konáru z ktorého prút vyrastá, aby zhluk pahýľov ktorý rokmi vznikne, voláme ho babka,  bol čo najmenší. Pahýle prútov, ktoré po reze ostávajú, vŕbe stačia na to, aby z nich v ďalšom roku vyrašili nové prúty. Vŕba to dokonca zvládne i keď žiadne pahýle neostanú – vyraší i zo starého dreva alebo dokonca spod zeme, z koreňov. V tom sa od mnohých krov a stromov dosť líši.

 

Ďalšie rady

Kto má kúsok zeme a rád by košikáril, neurobí zle, ak si vysadí keď i len vŕby, ktoré našiel v prírode, lebo pestovaním v prútniku narastú kvalitnejšie. Aj ja to tak robím, keď sa k nejakej zaujímavej dostanem. Je to však trochu risk, lebo niekedy ju zase z prútnika odstraňujem. Mal som jednu, ktorá bola veľmi sľubná, jeden rok veľmi kvalitná a na druhý sa úplne lámala. Také nemilé prekvapenia nepotrebujem, preto išla preč.

Ak chcete radšej istotu kvality, farby, odrody, saďte vyberané vŕby. Navyše ak niekto začne s nízkou kvalitou a až potom si zasadí šľachtené a vyberané odrody, prejde niekoľko rokov, počas ktorých už mohol mať svoje vlastné kvalitné prútie.

Podrobné informácie o pestovaní prútia sú dobre spracované v Komentovanom zborníku zo stretnutia aktívnych košikárov v Košariskách. Informovať sa môžete tiež u mňa. Pred jarou ponúkam výsadbové odrezky kvalitných košikárskych vŕb a pomôžem i radou ohľadom vhodných odrôd a spôsobu pestovania.

 

Nabudúce si povieme, či sú prútené košíky drahé :-).

 

---

Toto bol 3. článok zo série o pletení z prútia. Ak ste sa sem dostali iba náhodne a chceli by ste dostávať celú sériu článkov, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií a budú Vám odo mňa chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Ak Vám pri čítaní vyvstali nejaké otázky, napíšte mi ich cez kontaktný formulár. Budem sa snažiť odpovedať rýchlo a prípadne hneď odpovede aj zapracujem do článku.

Peter Juriga

PS: Ďakujem Martinovi Jurčekovi za pripomienky a námety ku tomuto článku. Článok je vďaka nemu hodnotnejší a zrozumiteľnejší.