Trendy košikárstva vo svete

Plasty a iné moderné materiály od určitého času začali nahrádzať prútie všade tam, kde sa pôvodne vo veľkom používalo. Stále však pretrváva záujem o praktické vŕbové koše a v malých sériách vyrobené príťažlivé pletené výrobky. Možno sa o tom presvedčiť napríklad na jarmokoch.

 

 

Mnohé ženy majú celé zbierky košíkov a kupovali by ďalšie, keby mali aspoň malú zámienku na čo im ich treba, aby si to u mužov obhájili. Ale aj u mňa sa košíky celkom kopia, a nie len tie, čo som vyrobil sám.

Neviem ako Vás, ale mňa trhovisko preplnené sériovo vyrábanými košíkmi, ktoré sú pletené zo štandardne vyrábaného červenkavého lúpaného prútia, nudí. Môj záujem, ale aj mnohých ďalších ľudí sa presúva ku košíkom z prútia v kôre a k „neošúchaným“ tvarom. To čo by bolo v prvej polovici 20. storočia medzi profesionálmi považované za podradné, dnes kraľuje. Ľudia proste radšej chcú rôznofarebné, prírodne vyzerajúce košíky s kôrou, ako tie „nádherné“, úhľadné a čisté, ktoré vyzerajú ako by vyšli z výrobného pásu.

 

 

Práca s prútím v kôre je niekedy nevyspytateľná, rôzne sa správa, rôzne mení farby. Košikár musí každému výrobku venovať pozornosť, série nie sú veľké. Košikárstvo sa dnes robí v malom, výrobcovia sú roztrúsení po krajinách, majú rôzne zdroje prútia a prístupy, čím vznikajú rôznorodé košikárske výrobky.

Čo sa týka košikárskeho vzdelávania dnes, existujú aj inštitucionálne košikárske školy, ale najväčším trendom vo svete sú kurzy, ktoré organizujú významní košikári a zanietenci. Záujemcovia o remeslo sa k nim chodia učiť tradičné i nové výrobky. Osobne poznám Katherine Lewis, veľmi významnú košikárku zo západného pobrežia USA, ktorá navštevovala a učila sa od najlepších košikárov vo Veľkej Británii, Francúzsku, Švajčiarsku a ďalších krajinách Európy.

 

Pestovanie prútia

Pletenie začína od materiálu, z ktorého košíky vznikajú. Úpadok košikárstva nevyhnutne znižoval aj počet pestovateľov prútia v Európe. Nejakí sa ešte nachádzajú v Somersete, známej Britskej vrbárskej oblasti. Tam pôsobí napr. rodinná firma „PH Coate and Son“. Obhospodarovanie prútnikov robia strojovo, triedia ručne, ale na lúpanie od kôry opäť používajú stroje. V Somersete je tradičnou vŕba Salix Triandra – odroda Black Maul.

 

 

Profesionálni francúzski košikári, sústredení v dvoch tradičných košikárskych centrách Fail-Billot a Villaines-les-Rochers, si poväčšinou prútie nepestujú, nakupujú ho od miestnych producentov, ktorí sa špecializujú len na to. (Menší samostatní košikári roztrúsení po Francúzsku si však mnohí prútie sami pestujú.)

V našich končinách, okrem menších českých, sú nám najbližší maďarskí a poľskí pestovatelia a spracovatelia prútia, ktorí pracujú hlavne s odrodou Salix Americana. Tá sa dobre strojovo spracováva a lúpe a je medzi košikármi u nás považovaná za najkvalitnejšiu odrodu).

Producenti prútia z Dánska sa zameriavajú na viacero druhov a odrôd. Dáni zrejme najviac vyhovujú dnešným potrebám tvorivých košikárov. Firma Arresø Pil sa z veľkej časti venuje dodávkam veľkého prútia na živé stavby, vŕbové ploty a podobné exteriérové aplikácie, sami ich aj zákazníkom robia, ale popri tom zásobujú kratším prútím aj košikárov.

 

Samozásobenie prútím

Keď hovoríme o svetových trendoch, tak jedným z nich určite je, že veľká väčšina samostatných košikárov si prútie pestuje sama v takom množstve, sortimente a kvalite ako potrebujú. Niektorí ho pestujú takzvane na hlavu, ale tí čo používajú prútie na jemnejšie veci si pestujú vŕbu na takzvané babky, rezané pri zemi, pretože tak získavajú kvalitnejšie materiál. Menší košikári používajú pri pestovaní málo strojov, ktoré sa obmedzujú ak-tak na menšie kosačky alebo pilové krovinorezy.

 

 

Súčasné trendy v pletení

Časť aktívnych košikárov sa dnes venuje pleteniu tradičných vzorov typických pre regióny odkiaľ pochádzajú, ale i prevzatých so vzdialených miest krajiny či planéty. U mnohých tvorcov sa stretávame s pohnútkou uplatniť svoje danosti a dať svetu niečo kreatívne, sebarealizovať sa a tak vzniká celý sortiment nových vzorov, tvarov a účelov výrobkov.

 

 

Niektorí košikári sú nielen majstrami remeselníkmi, ale i skutočnými umelcami prvej kategórie. V jednej osobe sa stretne umelec a vynikajúci remeselník Joe Hogan (Írsko), Lise Bech (UK), Lizzie Farey (UK), Anne Mette Hjornholm (Dánsko), Klaus Titze (Dánsko).  Časté sú aj spojenia keď dizajnéri nájdu košikárov, ktorí remeselne zvládnu ich projekty (Chudy and Grase studio).

 

 

 

 

Prútie v architektúre

Mnoho ľudí zaujalo prútie ako materiál na tvorbu objektov, plotov, altánkov. Na Slovensku je ich výrobou známy Július Lalák, v Čechách pôsobí Jirka Rech. V USA je jednou z najvýznamnejších Bonnie Gale. Prútie sa využíva i na zadržiavanie brehov.

 

 

Prútený materiál a výplety sú lákavé aj pre interiérových architektov. Dnešné stavby sú často veľmi technicky orientované, dokonalo vyhotovené z betónu, skla i kovu, s vysoko lakovanými povrchmi. Použitím prútia im dodáme prvok kultivovanej živelnosti a prírody.

 

 

V budúcom čísle sa pozrieme na tradičné slovenské košíky.

 

---

Toto bol 2. článok zo série Aspekty košikárstva. Ak ste sa sem dostali iba náhodne a chceli by ste dostávať celú sériu článkov, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií a budú Vám odo mňa chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Ak Vám pri čítaní vyvstali nejaké otázky, napíšte mi ich cez kontaktný formulár. Budem sa snažiť odpovedať rýchlo a prípadne hneď odpovede aj zapracujem do článku.

Peter Juriga

PS: Ďakujem Martinovi Jurčekovi za korektúry a pripomienky k tomuto článku.