Živé altánky, steny, ploty, tunely

Tento fenomén posledných rokov sa u nás teší stále väčšej popularite. Svoje počiatky má snáď v živých plotoch. Podnecovali ho zahraničné projekty a publikácie, ako napr. Das Weidenbaubuch z roku 1999 od autorov Micky Remann a Marcel Kalberer, ale neskôr najmä internet. Ľudí priťahuje a fascinuje tento „súboj“ organizovanej štruktúry a voľnej prírody. Budem predpokladať že to láka aj vás a dám vám nejaké rady, ako pri stavbe uspieť.

 

V mojom prípade k naštartovaniu záujmu o živé stavby došlo na prednáške Mariána Hubu, pedagóga zo školy úžitkového výtvarníctva v Bratislave, na sympóziu organizovanom ÚĽUVom v roku 2003. Akcia vtedy bola venovaná košikárstvu ako celku. Pred tým som sa so živými štruktúrami ešte nestretol.

Príspevok výtvarníkov

Marián prezentoval aktivity ohľadom živých stavieb na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, kde pracoval a medzi nimi bol aj projekt polguľovitého altánku v areáli školy. Plietli ho so študentmi ako „cvičný kus“, zmenšeninu veľkého altánku, ktorý mal ich rukami vzniknúť v prihraničnej rakúskej dedine Drösing. Marián Huba na svojej prednáške premietol fotografiu tohto cvičného altánku z času asi 2 mesiace po výsadbe, čo je hádam najkrajšie obdobie v životnom cykle takýchto diel. Stavba, aj celá kompozícia priestoru, v ktorom bola vsadená, bola taká nádherná, že som ho po akcii požiadal, či by do mojej knihy KOŠIKÁRSTVO, ktorú som mal vtedy rozpracovanú, nenapísal samostatnú časť venovanú živým stavbám.

Marián súhlasil, kniha vyšla vrátane podrobného postupu tvorby altánku v Drösingu a odporúčam každému, koho téma živých stavieb zaujala, aby si ju zadovážil a prečítal pred tým, než sa pustí do svojho tunela, plota či iného diela. Je totižto veľká šanca, že sa mu živá stavba bez potrebných skúseností a prípravy nepodarí.

 

Je ľahké postaviť živé dielo?

Ľudia často podľahnú zjednodušenej predstave, že nastrkajú prúty do zeme, nejako ich previažu do žiadaného tvaru a hotovo. Ale je veľké riziko, že takýto projekt skončí uschnutými prútmi a fiaskom. Vŕba sa síce ľahko rozmnožuje odrezkami, ale aj to potrebuje isté podmienky.

Zakoreňovanie vŕb

Klasický spôsob, ktorý sa už dávno používa pri pestovaní prútia na košikárske účely, predpokladá ako prvé, veľmi hlboké prekyprenie pôdy. Do nej sa na jar zapichávajú odrezky vŕb tak, že z nich nad zemou trčí iba pár centimetrov. Je tomu tak preto, aby odrezok mal dostatok vlahy a nadzemnou časťou sa z nej odparilo minimum. Že sa to takto robí možno i 400 rokov má iste svoje dôvody, je to overené a pokiaľ možno, by som sa od toho neodkláňal. Pomer časti prúta v zemi voči tej nad ňou je pri takomto sadení viac ako 10 ku jednej.

Ako je to s náročnejším zakoreňovaním dlhých palíc na živú stavbu si povieme ďalej.

O aké stavby je záujem

Keďže pracujem s vŕbovými prútmi a zabezpečujem pre záujemcov odrezky na výsadbu i celé prúty na pletenie, stretávam sa aj so záujmom ľudí o prúty na rôzne živé stavby. Často ide o rôzne altánky či tunely v škôlkach, školách a na verejných priestranstvách obcí.

Učitelia a pracovníci tým poverení, alebo tí od ktorých iniciatíva pochádza, sa zaujímajú kde a aké prútie získať, prípadne ako ďaleko od seba prúty strkať do zeme, ale málokto sa zaujíma kedy vysádzať, ako má byť pripravená pôda, do akej hĺbky má byť prekyprená, či to treba i polievať, aký druh vŕby je na to vhodný… a faktom je, že v odpovediach na tieto otázky sa skrýva veľká časť úspechu ich diela.

 

Čo je kritické

V prekyprenej vlhkej pôde sa prút, ktorý je doslovne odstrihnutý od živín, zakorení oveľa ľahšie ako v tvrdej, udupanej a preschnutej. Tiež hĺbka do ktorej sa prút zapicháva je veľmi dôležitá. Súčasní nezorientovaní stavitelia často zapichávajú prúty do nepripravenej pôdy, do trávy a pod. tak hlboko, ako ide a to môže byť i len 10 alebo 20 cm. Keď si uvedomíme, že pri stavbe altánku a pod. sa používajú 2- a viacmetrové prúty, tak vidíme, že to je pomer menej ako 1 ku 10 (20cm v zemi, 200cm nad zemou). Takto má vlastne prút šancu zo zeme získať v pomere ku svojej veľkosti 100 krát menej vlahy než 25 centimetrový odrezok vysádzaný spôsobom spomínanom vyššie. Treba ešte podotknúť, že i z 25-centimetrových výsadbových odrezkov, takmer celých zastrčených do zeme, niektoré vyschnú.

Ako pripraviť pôdu

Dosiahnuť pomer 10 ku jedenej (10 dielov prúta v zemi a jeden nad zemou) pri živej stavbe nie je možné, je teda nevyhnutné urobiť všetky možné i nemoýné opatrenia, aby sa ľahkému zakoreneniu a ujatiu prúta, umožňujúcemu vyživovať celú jeho nadzemnú časť, pomohlo ako sa len dá. Vysadený prút, ktorý bude zápasiť s nedostatkom vlahy a živín, sa totiž v záujme svojho prežitia pokojne vzdá svojej hornej časti a vyživovať bude iba spodok prúta, na ktorý bude mať dostatok síl.

Pred zakladaním živej stavby by som teda venoval veľkú pozornosť dôkladnému prekypreniu pôdy do hĺbky 50 – 70 cm a tak, aby jej štruktúra bola jemná, ľahká a vlhká. Korene a koreňové vlásočnice tak budú mať ideálne podmienky na svoj rast a rýchlo budú schopné získavať živiny a vodu pre nadzemnú časť, ktorá je veľmi veľká.

Primerané prihnojenie, by tiež nemalo byť na škodu.

Potreba vŕby polievať

Úspechu stavby po výsadbe veľmi pomôže časté výdatné polievanie, napr. 3 – 4 krát za týždeň, najmä v horúcom období bez zrážok. Zvlášť posledné roky, keď sú extrémne suchá, je zavlažovanie najdôležitejší faktor. Ideálne je zriadiť kvapkovú závlahu, ktorá udržiava pôdu stále vlhkú.

Zabezpečeniu vlahy pre korené vŕb aj v suchších obdobiach pomôže, ak do prekyprenej pôdy pridáme čerstvé drevené piliny. Tie v čase dostatku vlahu do seba príjmu a v čase sucha ju postupne uvoľňujú. Podobnú funkciu urobí aj hydrogél, ktorý rovnako vie vstrebať veľké množstvo vody a potom ju uvoľňovať.

Ako ďaleko sadiť prúty od seba

Ku vlastnému sadeniu a vzdialenostiam prútov od seba nie je ľahké poradiť konkrétne presné centimetre, pretože čo je v prvých dvoch rokoch v poriadku, neskôr s mohutnením vŕb, ktoré z každého prúta vyvstanú, môže byť málo. Svoje zohráva aj to, akú štruktúru stena živej stavby má mať, ako budú prúty prepletené – aký vzor chceme vytvoriť, pretože to si vyžiada istú hustotu prútov zapichávaných do zeme. Ak napríklad chceme pliesť dvojicami prútov, hneď sa hustota zdvojnásobí.

Akýsi rámec však je možné napísať. Pri menších stavbách s prútmi okolo 2 m by som prúty sadil vo vzdialenostiach minimálne 10 cm od seba. Pri stavbách veľkých, s prútmi dlhými 3-4 metre by som za minimálnu vzdialenosť považoval 20 cm. Ak sa dá, treba sa poučiť z už existujúcich stavieb niekoho iného, alebo si nechať stavbu realizovať odborníkmi.

 

Mulčovanie

Ešte je jeden dôležitý faktor, ktorý by som chcel spomenúť a ktorý vychádza z mojej skúsenosti pri pestovaní vŕb na košikárske účely. Po pár rokoch sadenia klasickým spôsobom len do skyprenej pôdy som sa rozhodol zápas s burinami riešiť mulčovacími textíliami. Na ich okrajoch som videl ako korene tráv a okolitých rastlín, ktoré dočiahli pod kryciu textíliu obmedzovali v raste a dusili krajné vŕby. Vychádza mi z toho, že i pri sadení živých stavieb je potrebné zabrániť tráve a burinám dosah na líniu v ktorej vŕby vysádzame.

Moje odporúčanie je mulčovacou textíliou vytvoriť 80 – 100 cm široký pruh v strede ktorého sú vysádzané prúty plota, tunela či altánku. Takto bude mať koreňová sústava živej stavby v prvých kritických rokoch pôdu pre seba a bude prosperovať.

Aké veľké prúty

Ak chceme pliesť plot, mohli by vystačiť prúty dĺžky 200 – 250 cm. Ak 50 cm zapustíme do zeme dostaneme jeho výšku 150 až 200 cm. Ak budeme prúty šikmo prepletať, tak iba 120 – 150 cm.

Oveľa väčšie prúty treba, ak chceme urobiť na pohľad pekný tunel, ktorým má pohodlne prejsť dospelá osoba. Tam by bolo treba prúty dlhé aj 3,5 m.  Ak ale chceme robiť altánok, chceme aby stavba bola aj pevná a odolávala pokusom detí po nich loziť alebo sa na ne vešať, treba prúty väčšie a mohutnejšie. Na tieto účely sú pre ich dĺžku a pevnosť odporúčané dvoj- až trojročné prúty.

Väčšie projekty vyžadujúce aj pevnosť treba pripravovať viac ako rok dopredu, lebo potrebný stavebný materiál sa ťažko zháňa a môže byť potrebné ho na tento účel vypestovať.

Aké odrody vŕb sa javia byť na živé stavby najlepšie

Veľmi dobré skúsenosti sú so všetkými odrodami Viminalis, takisto Alba Vitelina dobre zakoreňuje a úspešná je aj odroda Rubra, ktorá je krížencom Purpurey a Viminalis. Rovnako ako pri vysádzaní prútnika z výsadbových odrezkov platí, že čím robustnejšie prúty sú, tým majú lepšiu šancu zakoreniť a zazelenať sa po celej dĺžke.

Purpurey, aj keď vedia mať nádherné, dlhé štíhle prútie, kvôli tejto štíhlosti, tenkosti, až také vhodné nie sú. V Anglicku, v miernej klíme, zakoreňujú úspešne, ale u nás kvôli mrazom a horúčavám majú tendenciu vyschnúť. Ak by som sa Purpurey chystal na živú stavbu použiť, vyberal by som iba tie najhrubšie z porastu. Purpurey by sa v našich podmienkach hodili na živé stavby, ktoré by neboli vysádzané z hotových palíc, ale z odrezkov. Tie by sa nechali vyrásť a potom, niekedy v zime po druhom roku, by sa zaplietli.

Príprava prútov na výsadbu

Pred výsadbou je potrebné prúty udržať v čo najčerstvejšom stave, aby stratili čo najmenej vody a čo najmenej sa vysilili. Preto ich treba skladovať vo vlhkom a chladnom prostredí. Pár dní pred výsadbou by som ich potom presunul von, na nejaké miesto, kde nesvieti slnko, aby sa nevysušovali a namočil by som ich spodky do suda s vodou. Voda by mala byť zhruba do výšky 50 cm, čiže pod vodu ponorená by mala byť celá časť prúta, ktorá pôjde do zeme. Ponorením do suda prúty jednak nasajú vodu, občerstvia sa, ale tiež na časti pod vodou, ak nie je príliš zima a voda nie je ľadová, sa začnú na kôre vytvárať koreňové zárodky. Treba prúty pod vodou sledovať a nedovoliť, aby korienky vyslovene vyrástli, pretože pri výsadbe by sa vylámali. Ale dostať prúty do štádia tesne pred tým, než tieto korienky začnú tvoriť, do stavu keď sa na kôre objavia malé biele bodky – zárodky korienkov, tak to je ideálne. A potom ich treba hneď vysadiť.

Spodky prútov je dobré zaostriť a také zapichávať do pôdy. Ak je táto dobre prekyprená, pôjde to ľahko aj do hĺbky 50 cm. Netreba robiť žiadne jamky ani predvŕtavať diery.

Následná starostlivosť

O vŕbovú stavbu je nevyhnutné sa starať. Je nutný jej zimný a často aj letný strih, aby sama seba nezatienila a nezačala presychať. Ide o to, že strana obrátená k slnku bude v raste úspešnejšia a zatieni severnú stranu. Vŕba je veľmi slnkomilná rastlina. Ak severná strana stavby nebude mať dosť priameho slnka, bude zakrnievať a vysychať.

Vyschnuté časti je potrebné nahrádzať zapletením nových výhonov. Strih a vypĺňanie „vypadnutých“ prútov budú udržiavať vašu stavbu životaschopnou a peknou na pohľad aj v ďalších rokoch.

 

Po tom čo ste si práve prečítali to možno vyzerá náročnejšie ako ste mysleli, ale nenechajte sa odradiť. Pekný projekt stojí za to realizovať a nakoniec, teraz ste podkutejší a pripravení na komplikácie. A ak zháňate materiál na nejakú stavbu, podobnú tým vyobrazeným vyššie, pozrite sa na ponuku na mojej stránke.

PONUKA PRÚTOV NA STAVBY

Ďakujem Jirkovi Rechovi z vrbicky.net za pripomienky k článku.

 

---

Toto bol 1. článok z dvojice venovanej extriérovým aplikáciám košikárstva. Ak ste sa sem dostali iba náhodne, „gúglením“, a chceli by ste dostávať celú sériu článkov, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií a budú Vám odo mňa chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Ak Vám pri čítaní vyvstali nejaké otázky, napíšte mi ich cez kontaktný forulár. Budem sa snažiť odpovedať rýchlo a prípadne hneď odpovede aj zapracujem do článku.

Peter Juriga