Je ľahké upliesť si opálku?

Rôzne koše bývali v gazdovstvách nevyhnutnosťou a ich domácka výroba v zime bežnou vecou. Vyrobiť si prútenú opálku, využijúc ľahko dostupný prírodný materiál, bolo zrejme najjednoduchšie a tak bola veľmi rozšírená. Pozrime sa ako sa pletie.

 

 

Začína sa obručou

Základom opálky je oválna alebo kruhová obruč. Aby sme ju mohli urobiť, musíme v prírode nájsť dlhú štíhlu palicu, pokiaľ možno po celej dĺžke rovnako hrubú. Často sa preto používali prúty šípa (divá ruža – ostnatý ker na ktorom rastú červené šípky používané na čaj alebo pretlak), ktoré predierajúc sa z húštiny za svetlom narástli veľmi dlhé. Takáto dvoj- až trojročná palica bez bočných konárov môže mať dĺžku aj 3 m a len málo sa zužuje, teda je ideálna na účel obruče. Treba z nej iba nejakým železom poodrážať ostne.

V lesoch s lieskami je možné nájsť ich niekoľkoročné výhony, ktoré rovnako, ťahajúc sa za svetlom, rastú štíhlo čo ich robí na obruče veľmi vhodnými. Výborné môžu byť i hrubé jedno- či dvojročné prúty štíhlych vŕb, tie ale treba hľadať skôr u profi košikárov, lebo v prírode zvyčajne také dlhé, bez bočných konárov nerastú. Určite vhodné sú aj iné dreviny, podmienkou je, aby boli bez konárov, 2-3 metre dlhé a štíhle, pretože po vytvarovaní obruče budeme spájať tenší koniec s hrubším, tak potrebujeme, aby nebol medzi nimi veľký rozdiel. Vhodné palice môžu byť na spodku hrubé okolo 2,5 cm a na hornom konci asi 1,5cm.

Vhodnú, čerstvú, rovnú palicu si teda citlivo poohýbame v rukách, na kolene alebo okolo nejakej formy do oválneho tvaru. Treba dať pozor, aby sa nám konce nespájali tam, kde chceme mať rúčky. Ak máme možnosť palicu pred tým nahriať, napariť, tak nám to veľmi pomôže, lebo horúce drevo je oveľa ohybnejšie a tak budeme mať menej nepodarkov, ktoré sa nám zlomia alebo krivo poohýbajú.

Košikári si zvyknú narobiť viacero obručí, vytvarovať ich, nahrubo zviazať a nechať uschnúť, čím sa fixuje ich tvar a neskôr sa s nimi lepšie robí. Suché sú tuhšie a pod tlakom výpletu sa neprehýbajú – držia si tvar.

Či už sme obruč po vytvarovaní nechali uschnúť alebo z nej ideme robiť košík hneď, tenší a hrubší koniec treba upraviť dlhým šikmým rezom tak, aby do seba zapadli, vytvorili spoj (1). Ten treba nejako zafixovať, na čo košikári v minulosti asi používali lyko alebo tenký prútený šlem. Dnes sa najčastejšie používa tenký drôt (2). Dobre môže poslúžiť aj niekoľko otáčok pružnou plastickou páskou, ako používajú elektrikári, alebo klinčeky, či tenký silný špagát. Nič z toho nakoniec nebude vidno, lebo miesto spoja bude prekryté výpletom.

 

 

Nasledujú rebrá

K hotovej spevnenej obruči treba pripájať rebrá. Môžu to byť čerstvé vŕbové, lieskové alebo iné štíhle hrubšie prúty. Keď sú hrubé, ako napr. lieskové, často sa rozštiepu na polovice čím vzniknú ploché, širšie rebrá. Vo Francúzsku takto používajú štiepané prúty jedlých gaštanov, ktorých výhonky im tam rastú ako burina. Každopádne, kostra vytvorená rebrami musí byť pevná, aby sa dobre opletala a opálka bola tuhá a trvácna.

V prípade našej opálky použijeme na polovice rozštiepané hrubé vŕbové prúty (3). Rebrá skrátime tak, aby vytvorili potrebnú formu, oválny tvar koša. Konce stenčíme dostratena, obtočíme okolo obruče a vzniknutý spoj dobre utiahneme drôtom (4).

 

 

Na rad prichádza výplet

Konečne sa dostávame k opletaniu. Naň budeme potrebovať viazaničku ohybných prútov dlhých 120 až 160 cm. Hrúbky prútov vyhovujú také, ako sa podarí v prírode nazbierať. Vyhovuje v podstate všetko. Čo sa týka kvality, ohybnosti prútov, ohyb okolo palice, obruče, zvládne skoro hocijaký prút, pretože to je guľatý ohyb okolo priemeru 1,5 – 2,5 cm. Keď obtáčanie človek robí s tým, že pri tom prút dobre uťahuje, tak sa pri ohýbaní mliaždi a nezlomí sa. Najohybnejšie a nie veľmi hrubé prúty si treba nechať na záver, kedy sa prútmi doslova šije okolo rebier, čo na prúty kladie veľké nároky.

Do štrbiny v spoji rebra a obruče zasunieme hrubý koniec prúta a budeme ním pliesť osmičky okolo obruče a rebra, obruče a rebra… Urobíme zo 4-5 takýchto osmičkových opletení a to isté urobíme aj na susednom pripojenom rebre. Potom už začneme výpletové prúty viesť od jedného rebra aj k druhému a pletieme nimi pred rebro – za rebro – okolo obruče a späť na druhú stranu pred rebro – za rebro – okolo obruče… Toto isté urobíme aj na druhej strane opálky.

O výplet, ktorý nám vznikol medzi rebrami, pripevníme ďalšie rebro, rovnako ako sme ho upevňovali o obruč. Máme teda už tri rebrá.

Vo výplete, ktorý sme začali „osmičkami“, vznikli pozdĺž rebier štrbiny, do ktorých zapichneme ďalšie rebrá – na každej strane dve, čiže už budeme mať 7 rebier (5) a tie postupne opletáme.

Výpletové prúty hrubým koncom zapichujeme pozdĺž rebra, ohýbame do pravého uhla a potom pletieme pred rebro – za rebro – pred rebro… a okolo obruče späť. Obyčajná plátnová väzba. Keď jeden prút skončí, ďalším v tom mieste začneme – hrubý koniec zapichneme ku rebru, ohneme do pravého uhla a pletieme ďalej. Ku rebru ho zapichávame preto, aby von či dnu koša trčalo menej koncov, ale spevní to aj výplet, zapichávanie ku rebrám vytvára napätie, ktoré znižuje vôľu a teda opálka bude pevnejšia.

Po čase ešte pozdĺžne, popri obruči, na oboch jej stranách, pridáme ďalšie dve rebrá, aby sa výplet zahustil a rebrá boli rozmiestnené rovnomerne. Ich konečný počet teda je 9. Okolo týchto deviatich rebier a obruče pokračujeme v opletaní z jednej strany na druhú (6).

 

 

Postupne ku rebrám vkladáme nové prúty a zapletáme ich. Tenké konce nechávame nedopletené dnu v koši a neskôr ich odstrihneme tak, aby sa ich koniec opieral o rebro.

Pri obtáčaní prúta okolo obruče niekedy urobíme aj dve otáčky, aby bola opletom úplne prekrytá a vôbec obruč, spoje ani drôty nebolo vidno. V opletaní postupujeme z oboch strán smerom ku stredu (7). Výplet zvyšnej štrbiny pripomína skôr prešívanie, ale je nevyhnutný na dokončenie opálky. Snažíme sa aby bol tesný – utláčame ho.

Po dopletení prebytočné tenké konce ostriháme a opálku máme hotovú (8).

 

 

Rada na záver

Šikovní gazdovia prútím ktoré nazbierali hneď neplietli, pretože čerstvé obsahuje veľa vody a po jej vysušení sa scvrkne. To by malo za následok, že výplet by bol voľný a opálka by bola roztrasená, jej výplet by sa ľahšie vylamoval a kazil. Preto múdri košikári nechali prútie trochu obschnúť – v zime ho nechali niekde pod strechou 4-6 týždňov postáť.

Čerstvé prúty sú hladké a lesklé, lebo kôra je nasiaknutá vodou. Ako sa vysušujú, kôra na nich sa scvrkáva. Najlepšie na pletenie sú prúty vtedy, keď na kôre začnú vznikať drobné pozdĺžne vrásky. To je ideálny čas, prútie je ešte dobre ohybné, ale už sa len málo zoschne.

 

Pletenie opálky pod odborným vedením

Ak by sa Vám javilo ťažké urobiť si čas, zohnať všetok potrebný materiál a podľa tohto návodu zvládnuť výrobu opálky sám/sama doma, príďte si ju upliesť na niektorý z mojich kurzov v Bratislave alebo pri Ružomberku a v Slovenskom raji. Ďalšie už potom doma zvládnete hravo.

 

 

Na budúce si ukážeme základ novšieho pletenia, založeného na košikárskom kríži.

---

Toto bol 4. článok zo série Úvod do košikárstva. Ak ste sa sem dostali iba náhodne a chceli by ste dostávať celú sériu článkov, prihláste sa na odber mojich košikárskych informácií a budú Vám odo mňa chodiť e-mailom upozornenia na články a iné košikárske informácie.

Ak Vám pri čítaní vyvstali nejaké otázky, napíšte mi ich cez kontaktný formulár. Budem sa snažiť odpovedať rýchlo a prípadne hneď odpovede aj zapracujem do článku.

Peter Juriga

PS: Ďakujem Martinovi Jurčekovi za korektúry a pripomienky k tomuto článku.